Hovoríme im už nejaký čas sedačky. Sú tu s nami tak dlho, že im ľudia v rôznych obdobiach a za rôznych okolností prisúdili rôzne mená. V niektorých prípadoch sa nám pod tými názvami vybavia rôzne odnože čalúneného nábytku uspôsobeného na sedenie či ležanie, bez ktorého si domácu pohodičku už len ťažko vieme predstaviť. Či si už myslíte, že máte doma sedačku, pohovku, gauč, kanapu, diván, otoman, šezlón alebo váľandu, sadáte a líhate si do nich so samozrejmým očakávaním, že vám bude mäkko, pohodlne, nájdete si tú svoju polohu. Že nebude pod vami vŕzgať patrí k bontónu dobre skonštruovaného čalúneného nábytku. Po tom ako sa z neho postavíte, čalúnenie drží formu a poťah zánovný vzhľad. Teda aspoň v prípade kvalitných nábytkových kúskov a najmä niekoľko prvých rokov. Šťastlivci, ktorí si boli pozrieť tohoročné výstaviská svetových nábytkových trendov, zistili a neraz aj vlastným telom testovali čalúnený nábytok, ktorý sa aj v dielňach veľavýznamných značiek nostalgicky vracia po inšpirácie do dávnych i nedávnych štýlových období.
Pod retrodizajnovým vzhľadom sa však prevažne ukrývajú mäkké polyuretánové peny, v prípade ortodoxne zameraných eko-bio-natur alebo inak zelených výrobcov sa nájdu aj vrstvy čalúnenia z materiálov rastlinného či živošíšneho pôvodu. Textilným, zväčša jednofarebným poťahom konkurovali poťahy z usne, ktoré dostali príležitosť zakryť a zatraktívniť nielen čalúnené povrchy, ale aj povrchy komôd, skriniek, čiel postelí či podnožiek. Zmes staronových tvarov, kombinácie kože, kovu a dreva najviac dubového, patiny a hrdze, komornej farebnosti odtieňov sivej, pieskovej, zasnívanej modrej a prírodnej oranžovo-hnedej občas spestrovali etno vzory, úsmev vzbudil patchwork, kde-tu sa objavil žakár, bielo-čierne pásiky. Vo väčšine expozícii prevládala domácka pohoda, harmónia a kto sa prizrel bližšie, nestačil sa čudovať čoraz detailnejšiemu a dôslednejšiemu spracovaniu, šitiu, rafinovanosti spojov, ohybov, prekrytia.
Remeselným a dizajnérskym filigránstvom akoby sa Európa bránila nájazdu ázijskych značiek. V návrhárskych dielňach sa vymysleli rafinované strihy, poťahom šili švy na špeciálnych strojoch prešívacích i riasiacich, do módy prišli vťahy s gombíkmi ale aj iným ozdobami. V kurze ostala však aj moderná klasika čistých línií a hladkých povrchov v tlmených farbách.
Čalúneným nábytkovým kúskom samozrejme nechýbali rôzne alternatívy ako zvýšiť komfort svojich majiteľov a tak sa hemžili nápadmi typu „sedačka, ku ktorej vám príručný stolík netreba,“ „pohovka s implantovanou knižnicou,“ „spirituálne kreslo, ktoré vstúpilo do seba vlastným barom,“ „pohovka s dobre utajenou masérkou skrytou v čalúnení“. Dynamické opierky hlavy, rozkladania a výsuvy na elektronický povel nemohli chýbať. Našinec si kladie otázku, či predsa len nestačí sedačka pohodlná bez priveľa nadštandardov, ktoré ani od nej neočakávame. Nech je radšej všetko tým čím má byť, nech sa v tom zdokonaľuje a nech sa nám na tých sedačkách hlavne príjemne hovie.