Mag. Art Andrea Očková
rodáčka z Košíc pôsobí v súčasnosti vo Viedni, vyštudovala na TU v Košiciach Fakultu dizajnu 1987-1991, neskôr Vysokú školu užitého umenia vo Viedni /Die Hochschule für angewandte Kunst/ u Prof. Paola Pivu. V roku 1998 si založila ateliér architektúry a interiérového dizajnu: Signed by Andrea Ocko. Istý čas Andrea pracovala aj ako redaktorka časopisu Línia pre pekné bývanie. Dizajnérsky spolupracovala s významnými slovenskými výrobcami nábytkových kolekcií, zaoberala sa návrhom veľtržných konceptov pre výstavy vo Frankfurte nad Mohanom a v Miláne, navrhovala interiéry a architektúru v rámci Slovenska, Maďarska, Rakúska, Spojených arabských emirátov a Číny. V súčasnosti sa venuje najmä architektúre, hlavný dôraz kladie na komplexné zjednotenie exteriéru, interiéru, dizajnu.
Andrea, čím je pre Teba interiérový dizajn?
Úžasná príležitosť skĺbiť funkčnosť s umením, psychológiou, možnosť vyjadriť sa objektmi, farbami, tvarmi. Je to neuveriteľná možnosť spoznať klienta, jeho spôsob života, myslenia a šanca preniesť všetko to spoznané do trojdimenzionálneho priestoru. Pre mňa sa tak napĺňa túžba vidieť premenu, ako z kukly pocitov, chutí, predstáv a prianí klienta vylieza motýľ vzájomného porozumenia. Ten sa pretvára do podoby interiéru, domu, vecí človeku blízkych, užitočných a krásnych.
Čo Ťa v priestore, ktorý sa podujmeš zariadiť, najviac inšpiruje?
Priestor samotný. Neexistuje priestor lepší alebo horší, existuje len lepšie alebo horšie riešenie. Motivujú ma priestory, ktoré by som zaradila do kategórie zložité. Vždy ma privedú k riešeniam, ktoré ma významne posunú o niečo ďalej v mojej tvorbe.
Si priateľkou čalúneného nábytku?
Som milovníčkou čalúneného nábytku. Je to práve ten objekt, ktorý umožňuje komunikáciu, relax, je hniezdom, do ktorého sa radi uchýlime s dobrou knihou, kde popíjame obľúbený drink. Je veľmi zaujímavé pozorovať, ako práve čalúnený nábytok ovplyvňuje dianie a náladu napríklad na rodinnom večierku, či ľudia sedia a živo komunikujú alebo sa uchýlia do pohodlnej relaxačnej polohy a rozhovor sa utlmí. Vyslovene sedačka svojím tvarom určuje správanie sa jej užívateľov a práve tak sa aj ja snažím umiestňovať sedačky a vytvárať tak rôzne zóny v rámci priestoru.
Ktorá zo sedačiek Phase Ti najviac sedí?
Sympatický mi je dizajn väčšiny sedačiek Phase. Možno ich ľahko kombinovať aj s vyhraneným štýlom. Potom okrem farby a materiálu poťahu sa dá doladiť priestor výberom vhodného podnožia, malými detailmi a doplnkami, ktoré v konečnom dôsledku prepoja pocitovo vzhľad celého priestoru. Pre nekomplikovanú a pritom elegantnú formu mi z modelov Phase sedia sedačky Milano, Catania a Monaco. Naviac, na subtílnom kovovom podnoží, pôsobia ľahko.
Tvoj byt čaká na veľkú premenu. Čo všetko dopraješ vlastnému interiéru?
Veľmi rada by som mu dopriala práve tých niekoľko zón navyše, ktoré sa dajú vytvoriť vďaka čalúnenému nábytku. Jeden čalúnený objekt veľkorysých rozmerov poslúži mojej rodine aby sa celá mohla pohodlne usalašiť v nedeľné ráno s rannou kávou a kakaom pod dekou a naladiť sa na nastávajúci deň. Ďalší objekt by bol len môj: veľké kreslo s podnožkou a lampou na chvíle s dobrou knihou. Vyslovene na komunikáciu a zaujímavé rozhovory som si vysnívala dve kresielka so stolíkom a sviečkou, kde by si partneri videli do očí. A ešte hojdacie kreslo.
Prešla si vďaka svojej práci kus sveta, zariadila a zažila mnohé domy, byty, predajne, showroomy, výstavné kóje. Na čom si vo svojich domoch a bytoch najviac zakladajú Slováci, Rakúšania, Maďari, Taliani alebo iné národy podľa Tvojej skúsenosti?
Takto sa mi to javí: Slováci si na svoje byty dosť potrpia. Tí, ktorí si nechajú byt zariadiť architektom sa radi obklopujú značkovými a dizajnovými kusmi nábytku. Možno niekedy neodhadnú svoje potreby a skôr sa nechávajú inšpirovať trendmi. Rakúšania sú naopak veľmi zaťažení na svoj životný štýl a na svoje zvyky a potreby. Ich interiér sa im musí podriadiť, musí vyjadrovať ich osobnosť, pôvod. Radi sa obklopujú vecami po svojich predkoch, veľmi si vážia tradíciu, uprednostňujú vyjadrenie ich osobného štýlu. Architekta potrebujú skôr na vyriešenie základných konceptov, interiér si dotvárajú sami. Taliani sú fascinovaní značkovými objektmi, veľmi dajú na dizajn a na čistotu štýlu. Už sa rodia s vycibreným vkusom. Architekt sa tu môže kreatívne doslova vyblázniť. Pokiaľ sa na trhu objaví niečo nové, môže byť aj u nich doma.
Máš svoje obľúbené kusy nábytku?
Keďže sa každoročne zúčastňujem veľtrhov nábytku, moje potreby a túžby sa menia. Mám ale srdcovky, bez ktorých ma bývanie nebaví, ale ešte si musím našetriť.
Čo by si si v živote nedala do bytu? Myslím tým niečo z bytového zariadenia, doplnkov.
V živote by som si nedala do bytu vypchaté zviera, či jelenie parohy. Spomenula by som aj objekty veľké gýčovité zlaté. Naučila som sa však: nikdy nehovor nikdy. Ako artefakt alebo kontrast či irónia sa to niekedy perfektne hodí.
S ktorým známym dizajnérom, architektom, umelcom by si si vedela predstaviť spoluprácu?
Jeéj, s Karimom Rashidom by som rada.
Aké projekty Ťa najviac lákajú?
Náročné. Náročné v zmysle kde sa každý vzdá a tvrdí, že sa niečo nedá. Mám rada výzvy a rada sa pohrávam s hranicami možností. Prináša to samozrejme aj problémy s realizáciou, ale keď to vyjde, je to pre každého pocit akoby objavil Ameriku.
Podujala by si sa na návrh sedačky? Čo by v takom prípade bolo pre Teba najsilnejšou inšpiráciou?
Ako som už spomenula, sedačka je výzva, pretože určuje spoločenský chod udalostí. Najsilnejšou inšpiráciou je inovácia, byť niečím výnimočný a iný a zároveň klasický pre užívateľa, ktorý si chce kúpiť sedačku.
